P.S.:Prvú kapitolu nájdete napravo...Pod január (1)... =)
2.Kapitola
Neznámy
„Vravím ti,že ten projekt z chémie stíhame,"vtĺkala som Bianke do hlavy,rozhadzujúc rukami ako panák.Zdalo sa však,že ju to vôbec nezaujíma.Horúčkovito zlievala nejaké tekutiny dokopy. „Bia!"
„Lau,nemusíš ma upokojovať.Nestíhame to.Ach...mohla by si mi podať fanoftaleín?"Zobrala som fľaštičku a podala som jej ju.
„Jasné.Tak,ako minulý rok.Nepamätáš sa?Mali sme spravený projekt ešte skôr,ako nám Mitterová povedala,čo máme robiť.Museli sme to robiť odznova."
„Práve preto sme teraz počkali,kým nám to povie."Bianka bola vždy veľmi poriadna žiačka.Ale ja som si doteraz myslela,že keď robím projekt,mám vyčkať kým učiteľka povie,o čom vôbec má byť.
„A mohla by si mi pomôcť.Ty nechceš dostať jednotku?"opýtala sa ako keby sme to mali odovzdať v pondelok a nie o mesiac.
„Vieš čo Bia?Prídem,keď to bude potrebné,"dokončila som našu debatu.Obula som si moje staré tenisky a odišla som.Vlastne som sa nevedela sústrediť na projekt,pretože som stále myslela na Alexa.Nemyslím,že ho ešte niekedy stretnem,ale povedal predsa niečo v tom zmysle ako: „Uvidíme sa." Aspoň ja som to tak počula.Možno som si to len namýšľala.
Prešla som cez park a obytnú časť mesta,až som prišla k opustenému detskému domovu.Vošla som dnu.
„Ahoj Mati,"pozdravila som Matildu,ktorá sa usilovne napchávala jogurtom.
„Hau,"vytisla zo seba.Myslím si,že to malo byť skôr čau,ale nechala som to tak.Vykročila som na schody,ale Matilda ma zastavila.
„Laura,nechcela by si aby sa Lea presťahovala k nám?"opýtala sa,ako keby nepoznala odpoveď.Keby sa Lea presťahovala k nim,bol by to môj splnený sen.Navždy sa zbaviť presladenej vône a ružových očných odtieňov na toaletnom stolíku.Ale malo to jeden háčik.
„A kto pôjde ku nám?"
„No...jeden nový.Volá sa...tuším...hm...no...Patrik.Áno Patrik presne tak."Napchala si do úst ďalšie sústo jogurtu.
„Aha.Patrik.Jasné,v pohode.Všetko lepšie ako Lea."zamrmlala som a vykročila som po schodoch hore.Zabočila som doprava a do našej izby.Otvorila som dvere,a keď som ho po prvý krát uvidela,veľmi som sa zľakla.Kľačal pri mojej skrini a prehrabával sa mi vo veciach.
„Matilda!"zakričala som prvé meno,ktoré ma napadlo.Jedna z mojich dobrých vlastností bola,že v takej situácií ako je táto som nespanikárila.Hneď sa obrátil.Bola som pripravená na protiútok.Ale keď som uvidela jeho tvár,zložila som ruky k telu.Nechcel nás vykradnúť.Nie,určite nás nechcel vykradnúť.Bol to anjel.Teda... nemal krídla ani nič podobné,ale priam ako keby z neho kričalo: „Som anjel!"
Mal blond vlasy,modré oči,a pod priliehavým tričkom mu bolo vidieť štíhle svaly.Nebol až prehnane vypracovaný ako kulturisti,čo strávia celý deň v posilovni.Bol tak akurát.A tvár mal ako anjel.Jeho krásne črty sa teraz mračili.
Matilda pribehla hore.
„Čo?Čo sa deje?"spätkovala.Pozrela sa naňho,a ruky jej taktiež opadli.Ale nebola až tak omámená ako ja.
„Kto si?"opýtala sa.Chlapec bol na chvíľu zarazený ale nakoniec odpovedal:„No...ja som Patrik.Teší ma."Podal mi ruku,ale ja som sa na ňu len zamračila.Ruka mu spadla späť k telu.Pozrela som sa na prekvapenú Matildu.
„Počkať.Ten Patrik?Nemáš ty náhodou bývať u nás?"povedala a založila si ruky vbok.Asi zmenila názor na to,že ho vymení za Leu.On sa však na ňu ani len nepozrel.Stále sa pozeral na mňa.Alebo žeby sa vrátila Lea a stála za mnou?Opatrne,aby si to nevšimol,som sa obzrela.Nie,nikto tam nestál.Takže sa pozeral na mňa.Sklopila som zrak a zrazu ma veľmi začali zaujímať moje okopané tenisky.Stále som však na sebe cítila jeho pohľad.
„Nie.Ja...vošiel som do vašej izby,ale z dola som počul ako ste sa rozprávali o tom...no proste...počul som vás."odpovedal Matilde.Ju to však zjavne neuspokojilo.Stále mala ruky v bok a prezerala si ho vražedným pohľadom.Spomenula som si,ako si ma takto isto vždy prezerá Koreňová,učiteľka fyziky a skoro som neudržala smiech.Avšak moja námaha udržať si vážnu tvár nepovolila.Moja tvár zostala tvrdá,bez výrazu ako tvár sochy.Pozrela som sa na Matildu vyčítavým pohľadom.
„Tento má u nás bývať?"opýtala som sa a opäť som sa zhnusene pozrela na Patrika.Jemu sa v očiach zračil smútok.A sklamanie.Iba tam stál a pozeral sa na mňa.No tento raz nie do očí.Pozeral sa na moje pery.Nespokojne som otočila hlavu.
„Vieš čo Mati?To je v pohode.Je to určite lepšie ako Lea a jej ružové očné odtiene."Pochybovačne som sa naňho pozrela. „Nepoužívaš ružové očné odtiene...však?"
Zasmial sa.
„Nie.Nepoužívam žiadne očné odtiene."odpovedal.S úľavou som si vydýchla.
„Áno.Je to lepšie ako Lea."povedala som Matilde.Významne sa na mňa pozrela a odišla.Pozerala som sa za ňou,potom som si prekrížila ruky na prsiach a pozrela som sa na neho.
„Takže najprv chcem vedieť,prečo si sa mi hrabal vo veciach."Prižmúrila som oči.O krok ustúpil akoby sa ma bál.
